reklama

„ Super, ešte tu chýba Kňažko! “

Toto naozaj nie je ako stáť na javisku. Je to sila! Ľudí, kam až dovidíte.  Tak tam tak stojím, čítam svoj prejav a ľudia reagujú, tlieskajú a ja si uvedomujem, že to netlieskajú mne,  ale pravde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Stojím vedľa pódia na Dolnej bráne. Strach a zima ma nútia prešľapovať z nohy na nohu. Hm...mala som si vziať teplejšie topánky. Začínajú sa schádzať ľudia, najprv pár tých, čo poznám, potom davy úplne cudzích. Je to dobré, hovorím si. Očami behám po papieri v doskách, na ktorom mám napísaný prejav. „ Janičko, nebuď hloupá, nikde nic nepodepisuj a nechoď na žádný protesty,“ ozve sa v hlave hlas mojej mamy. Často to hovorievala. Bolo to vtedy za Mečiara, chodila som na strednú školu a keď som sa na víkend vrátila domov, nechcela ma vôbec nikam púšťať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz stojím pri Dolnej bráne vedľa pódia a prešľapujem, je poriadna zima. Zvládnem to? Okrem svojho prejavu ešte budem čítať listy. Vyhlásenie Iniciatívy slovenských učiteľov a list pána profesora Stankociho. „ Čože? Ty si nedostala list od profesora Halíka? Ale ten sa musí prečítať! Ok, skočím ho vytlačiť“, povie Tino a o pár minút mi podáva do ruky ďalší papier. Vďaka, teraz už mám všetko. V rýchlosti si prečítam list a potom sa na chvíľu v tom ruchu zahľadím na pódium. To asi nebude to isté, ako vyliezť na javisko... Veď uvidím. Aha! Beata Beregrad! Super! Ako sa máš? Čože? Už to začína? Do uší sa mi dostáva informácia od organizátorov, že tí, čo budú mať prejavy by mohli niesť transparent a ísť v čele pochodu. Pôjdeme až k Tescu, tam sa otočíme a vrátime sa späť k pódiu. „ Janičko, nebuď hloupá...“ ozve sa mi v hlave znova moja mama. To už si aj Beatou a ostatnými vykračujeme Hlavnou ulicou držiac asi sedemmetrový transparent so slovom ODSTÚPTE! Zvláštny pocit.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Dominik Demčak)

Je ticho. Akosi sa nám nechce kričať. Len si tak ideme. „ Kričte! Kričte tam vpredu! Čo nekričíte?“, niekoľko krát sa ozve spoza našich chrbtov ženský hlas. „Však kričte dačo! Pravda zvíťazí, alebo Fico do basy!“ Aké slovenské, pomyslím si, otočím sa a hovorím: „Veď kričte, keď máte chuť.“

Ideme a som rada, že mi nie je zima, lebo látkový transparent jej v tom bráni. Za chvíľu prejdeme celú ulicu. Sme na jej konci, otáčame sa, čo nie je úplne jednoduché, keďže transparent držíme asi desiati. Teraz vidíme, čo sme mali za chrbtom. Niekto hovorí, aby sme spomalili, lebo chvost pochodu je ešte stále na začiatku. Dav za nami nemá konca. Aj po stranách ulice stojí nekonečné množstvo ľudí, usmievajú sa, tlieskajú, mávajú, alebo sa k nám pridávajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Späť pri pódiu je úplne plno. Dlho sa čaká, lebo ľudia sa ešte stále vracajú z pochodu. A potom to začne. Prejavy. Hneď pri prvom ľudia vykrikujú, že nepočujú. No super! Moderátor sa ospravedlňuje za slabú aparatúru. Je úplne jasné, že tento pochod nebol sponzorovaný žiadnym milionárom a je úplne jasné, že ak to takto bude pokračovať, bude potrebné lepšie vybavenie. Všetko sa vyrieši otočením reprákov do rôznych strán. Skvelé!

Mám ešte chvíľu na premýšľanie. Čoho sa to vlastne bojím? Títo ľudia sem prišli pre to isté ako ja. Nemám rada spájanie politiky a umenia. To je to! Pamätám si slová svojho profesora, že umelec sa nemá miešať do politiky a nemá spájať svoje meno ani s politickou stranou ani so značkou zubnej pasty. Tu ale nejde ani o pastu, ani o politiku. Znova mamin hlas: „ Janičko...“ „ A kde sú herci?“ opýta sa niekto v dave. Moderátor povie niečo v tom zmysle, že dobre, že sa pýtate a vítam na pódiu hercov z divadla NA PERÓNE. To sme my! Idem prvá, začnem:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„ Premýšľala som, čo povedať, aby som sa vyhla tomu, čo už bolo povedané, aby moje slová neboli príliš emotívne, lebo situácia k tomu zvádza, aby som nepoužila zaužívané slovné spojenia ako strašná tragédia, pohnutá doba…

Mám totiž pocit, že ľudia majú tendenciu postupom času otupieť a začnú byť voči slovám imúnni. A na to, čo sa u nás v posledných dňoch deje, na to už slová nestačia…

Ostávajú iba pocity. Smútok, údiv, hnev, frustrácia…

Je jasné, z čoho plynie smútok. V krajine, kde som sa narodila a v ktorej som sa rozhodla žiť, zavraždili dvoch mladých, šikovných, talentovaných, zaľúbených ľudí. Ak by som na tom chcela nájsť aspoň štipku pozitívneho, povedala by som, že tí ľudia umreli pre lásku. Pre lásku jedného k druhému a pre lásku k svojej práci. Koľkí z nás by toho boli schopní?

Chodíme s radosťou do zamestnania, pokiaľ sme zamestnaní? A staráme sa s láskou o svojich zamestnancov, ak sme zamestnávateľmi? A sme ešte vôbec schopní lásky? Neprestalo nám už úplne záležať na iných? Nestrácame sa tak trochu v každodennom kolobehu prežitia? Neuverili sme náhodou tomu, že naše životy závisia od tých hore, že za nás všetko vyriešia, že za nás správne rozhodnú a budú slušne vládnuť?

Chceli sme slušnosť od iných a sami nie sme slušní, predovšetkým sami voči sebe. Nechali sme sa zastrašovať, vykorisťovať, učičíkať, klamať...a teraz sa hneváme, ale môžeme sa hnevať len sami na seba. My sme dovolili udalostiam zájsť až takto ďaleko.

Nedôverujem vláde Slovenskej republiky! Žiadam zmenu! Ale v prvom rade žiadam zmenu sama od seba! Čím som staršia, tým lepšie chápem, že to ja som tá zmena! Len ja sa môžem zmeniť, stať sa lepšou a sebavedomejšou, schopnou rozhodovať sama za seba a zaujímať sa nielen o svoj osud, ale aj osud svojho okolia a osud svojej krajiny. A keď sa moje lepšie ja spojí s tými Vašimi a všetkými ostatnými, ktorí dnes stoja v uliciach, stane sa z nás lepší a sebavedomejší národ, ktorý už viac nedovolí, aby mu vládla arogancia, spupnosť, chamtivosť a zloba!

Vyzývam ľudí k morálke. Ale nie k tej, ktorú sme vytesali do desiatich prikázaní, nie do predpísaného správania a naučených hesiel... Ale k tej, s ktorou sa rodíme na svet, ktorá je nám samozrejmá a prirodzene poukazuje na to, čo je dobré a čo zlé.

V krajine, kde som sa narodila a v ktorej som sa rozhodla žiť, zavraždili dvoch mladých, nevinných ľudí. Jeho - preto, že sa nebál poukázať na korupciu a podvody mocných. A ju – len preto, že bola s ním.

Strhla sa mediálna hra, padajú stále nové obvinenia, nestíhame sa čudovať, o čom všetkom sme nevedeli a chvíľami sa zdá, že namiesto toho, aby sa uzol rozmotával, ešte viac sa zamotáva. Je to zlé...

Ale to, že sme sem dnes prišli znamená, že ešte stojíme o slušnosť a pravdu, že ešte máme šancu, že sme ešte úplne nezleniveli, nezatrpkli, nezabudli a že sa nebojíme vyjadriť svojou prítomnosťou svoj názor. A to je dobré.“

Keď skončím, niekto v dave povie: „ Super, ešte tu chýba Kňažko.“ Toto naozaj nie je ako stáť na javisku. Je to sila! Ľudí, kam až dovidíte. Tak tam tak stojím, čítam svoj prejav a ľudia reagujú a tlieskajú a ja si uvedomujem, že to netlieskajú mne, ale pravde. Potom ešte prečítam listy od tých, čo tu s nami dnes nemohli byť, vypočujem si ostatné prejavy a je po všetkom. Ľudia sa slušne a v pokoji rozchádzajú.

Z davu ku mne pribehne moja študentka, objíma ma a ďakuje, ďakuje, ďakuje mi za seba a svoju mamku, že mamka ju dnes večer nechcela pustiť von, ale ona cítila, že musí ísť, kvôli sebe a budúcnosti a tak sa nakoniec dohodli, že pôjde, ale že na seba bude dávať pozor. Stojíme tam a objímame sa a mne napadne, čo by asi tak povedala moja mama, keby mohla a zdá sa mi, že by to bolo: „ Janičko, nebuď hloupá, jsem na tebe hrdá...“

Jana Wernerová

Jana Wernerová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Verím v silu slova. Som herečka košického nezávislého divadla Na peróne a učím herectvo na tom istom konzervatóriu, kam som kedysi chodila ja. Vyštudovala som Akadémiu umení v Banskej Bystrici a potom som sa vrátila späť do Košíc. S divadlom veľa cestujem a spoznávam nepoznané. Pochádzam z kolotočiarskej rodiny a cesta odtiaľ sem nebola jednoduchá. Dnes som kým som. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu