Ponuka, ktorá sa neodmieta..

Autor: Jana Wernerová | 21.7.2014 o 21:35 | (upravené 22.7.2014 o 0:26) Karma článku: 11,54 | Prečítané:  3159x

Mám rada Košice. Nechcem sa odsťahovať do zahraničia, chcem žiť tu! Chcem sa prechádzať po Hlavnej ulici a snívať o budúcnosti. A bez toho, aby o mojom divadle a nezávislej kultúre v meste jednostaj rozhodovali títo ješitní páni a dámy, ktorí majú pocit, že môžu všetko a že sa im to zasa prepečie. 

Mám rada Košice. Keď som odtiaľto po strednej škole odchádzala, netušila som, že sa sem po výške vrátim, usadím sa tu a založím divadlo. Z mojich stredoškolských čias, spolužiakov a kamarátstiev tu veľa neostalo, no napriek tomu sa mi toto mesto zdalo byť jediným možným miestom, kde chcem žiť. Zatiaľ čo sa moje spolužiačky sťahovali do zahraničia, ja som sa podobne ako počas stredoškolského štúdia, prechádzala po Hlavnej ulici, snívala o budúcnosti a chodila na predstavenia do štátneho divadla. Predtým, pätnásťročná študentka herectva sledujúca predstavenia, plakávala som hore na galérii kvôli nesmiernej túžbe hrať raz „ také“ divadlo. Po čase, po mojom návrate z vysokoškolských štúdií, hosťovaniach po divadlách a z mojej strany predčasne ukončenom angažmá v jednom „ z takých “ divadiel, som už tušila, že „ také “ divadlo, so zlatými kľučkami a červenými kobercami, tetami uvádzačkami, nespokojnými hercami a neurotickými režisérmi, nebude nič pre mňa.

Čas plynul, Košice krásneli a divadlo Na peróne, (www.naperone.sk) moje domovské divadlo, naše divadlo, zažívalo svoje prvé úspechy a pády, prvé festivaly, prvé blahoželavé podania rúk od „ veľkých umelcov “, prvé nominácie na umiestnenia od ľudí, ktorí vzápätí odovzdávali ceny sami sebe. Vtedy sme si, ako slušné, socializmom vychované deti vraveli, že to nevadí, že ešte máme čas, že sme ešte mladí na úspech.

Zlom nastal v roku 2008, keď v tom čase, už aj moje krásne mesto kandidovalo na titul Európske hlavné mesto kultúry. Divadlo Na peróne sa spolu s niekoľkými ďalšími nezávislými organizáciami presťahovalo do opustených kasární na Kukučínovej ulici (dnešné Kasárne Kulturpark), ktoré sa veľmi rýchlo stali kultovým miestom, plným mladých nezávislých umelcov zo všetkých oblastí. Tu sa divadlu Na peróne otvorila možnosť spolupráce s francúzskou divadelnou skupinou Là Hors De a náš prvý spoločný projekt „Something is red“, bol jedným z projektov v rámci kandidatúry Košíc na EHMK. Ako dnes už vieme, Košice titul získali, no z víťazstva sme sa neradovali dlho. Pár týždňov po vyhlásení výsledkov sa do spustnutých kasární, v ktorých sa pred tým nikomu (z miestnych vážených umelcov a skupín) veľmi nechcelo „vyrábať kultúru“ a v ktorých by ste na človeka v obleku narazili len veľmi nepravdepodobne, začali zvážať ľudia v oblekoch a v drahých autách. Namiesto osláv a rozbiehania plánov, ktoré osobne ocenili aj členovia komisie rozhodujúcej, ktorému mestu titul pripadne, sme sa z kasární na príkaz mesta museli vysťahovať.

Dnes, po piatich „kultúrne“ turbulentných rokoch, počas ktorých Košice Hlavné mesto kultúry ponúkalo svojim košičanom všakovakú kultúru, z času na čas aj v podobe spievajúcej starostovej manželky, Imaginácií rôzneho druhu a zahmlených ohňostrojov, sú z ošumelých starých kasární, nádherné nové priestory zívajúce prázdnotou.

Divadlo Na peróne medzitým rástlo, veľa cestovalo, spoznávalo, hralo a učilo sa, budovalo repertoár, stalo sa partnerom v niekoľkých medzinárodných projektoch, písalo granty a... prednedávnom dostalo ponuku stať sa stálym rezidentom kasární, z ktorých kedysi muselo odísť. Počas stretnutia s umeleckým šéfom K13tky, organizácie, ktorá spravuje Kasárne Kulturpark si divadlo Na peróne vypočulo, že je prvé na liste nezávislých divadiel, s ktorým by táto organizácia chcela spolupracovať a okrem toho pán umelecký šéf ďalej povedal, že ak divadlo pristúpi na podmienky, tak z prvého vyhláseného mestského grantu, určeného pre podporu nezávislej kultúry v Košiciach by dokázal pre divadlo získať 10.000 eur, napriek tomu, že o výsledkoch má rozhodovať nezávislá komisia, ktorej tento pán ani nebol členom a ktorá, mimochodom, nebola známa ešte týždeň pred zverejnením výsledkov.

Ponuka, ktorá sa neodmieta...

Divadlo Na peróne túto „veľkorysú“ ponuku umeleckého šéfa K13 odmietlo a povedalo si, že o mestský grant sa môže uchádzať nezávisle, aj bez loga tejto organizácie na tričku. Napísalo projekt, s ktorým sa zúčastnilo výzvy o mestský grant na podporu nezávislej kultúry v Košiciach a...

...nedostalo ani cent.

Zrejme sa umeleckému šéfovi K13 medzitým divadlo Na peróne sprotivilo, náhle stratilo kvality, o ktorých bol ešte pred pár týždňami presvedčený a prestalo byť prvým na liste nezávislých divadiel, s ktorým by jeho organizácia chcela spolupracovať.

...

Zato sa však podpory z peňazí pre nezávislú kultúru dostalo rôznym iným organizáciám. Napríklad občianskym združeniam, vzniknutým pri štátnych inštitúciách, alebo takým, ktoré chcú dofinancovať projekty z minula, hoci je grant určený na financovanie projektov druhej polovice roku 2014, alebo takým, ktorých produkcie sú tým nezávislým na hony vzdialené a organizujú koncerty napríklad Braňa Mojseja...

...

Mám rada Košice. Keď som odtiaľto po strednej škole odchádzala, netušila som, že sa sem po výške vrátim, usadím sa tu a založím divadlo. Nechcem sa odsťahovať do zahraničia, chcem žiť tu! Chcem sa prechádzať po Hlavnej ulici a snívať o budúcnosti. A bez toho, aby o mojom divadle a nezávislej kultúre v meste jednostaj rozhodovali títo ješitní páni a dámy, ktorí majú pocit, že môžu všetko a že sa im to zasa prepečie. Toto tu už predsa raz bolo, nie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?